História

Náš športový klub vznikol dňa 29. Júla v roku 1993 na pôde Osemročného športového gymnázia Štefana Majora na bratislavských Ostredkoch. Základnú myšlienku a impulz k založeniu dal tréner mládeže Dušan Dědeček, ktorý v tom čase pracoval ako tréner OŠG. K bývalému aktívnemu atlétovi a športovému zanietencovi sa vtedy pridal aj učiteľ biológie Jaroslav Malchárek, spolu s trénerom bežcov Jánom Surgáčom.

Športový klub mal medzi dvadsiatimi tromi zakladajúcimi členmi aj vtedy najúspešnejších odchovancov Dušana Dědečka. Atléti Rudolf Pátek (familiárne volaný ako „Rudi“), Svetlana Cvečková („Sveťa“) a Katarína Fellingerová („Kača“) sa v krátkej dobe preslávili hlavne ako veľmi úspešní oštepári, keď „Rudi“, ešte v juniorskom veku prehodil oštepom 70-metrovú hranicu.

„Kača“ a „Sveťa“ ako dorastenky prekonali v hode 600 g oštepom 50-metrovú hranicu, čo sa odvtedy až dodnes (2023) nepodarilo žiadnej inej slovenskej dorastenke!

Už vtedy mali na tréningy „zdravých“ športovcov dvere otvorené telesne postihnutí športovci. Najprv to bol telesne postihnutý Ján Šulka spolu Katarínou Brandoburovou. Títo už po ročnej príprave bodovali na I. IPC Majstrovstvách sveta (1994), kde získali zlatú a bronzovú medailu.

Postupne sa aktivity trénerov športového klubu stále viac orientovali na telesne postihnutých. A tak, po nejakom období spolupráce, sa „zdraví“ (nepostihnutí) športovci z cieľovej orientácie ŠK úplne stratili.

Príčinou bola finančná podpora, ktorá sa zdravým športovcom nedostávala v takej miere, ako tomu bolo pri telesne postihnutých športovcoch. Jej zdrojom boli aktivity vtedajšieho Slovenského zväzu telesne postihnutých športovcov a intenzívna podpora všetkých stránok zúčastnených v procese budovania medzinárodne porovnateľných športových výkonov a reprezentácie Slovenska.

Masívna podpora materiálneho zabezpečenia, reprezentačných výjazdov, sústredení a „ľudských“ zdrojov v podstatnej miere zapríčinili postupne úplnú orientáciu športových odborníkov klubu na občanov podľa zdravotného postihnutia – t.j. telesne, zrakovo a mentálne postihnutých, ktorí sa v roku 1995 zjednotili do Slovenského paralympijského hnutia.

V ďalšom období (1997 – 2010) pribudli medzi členov aj iní, neskôr významní paralympionici – telesne postihnutí Július Hutka, Marek Margoč, Lenka Gajarská, Zuzana Risová, Adrián Matušík a zrakovo postihnutí Jozef Ambróz, Hanka Kolníková a Štefan Kováč.

Po predchádzajúcich úspechoch Jána Šulku a Kataríny Brandoburovej upozornil na seba najmä Marek Margoč, keď sa v roku 2002 stal majstrom sveta vo vrhu guľou na III. IPC Majstrovstvách sveta. O dva roky neskôr priniesol zlatú medailu z tej istej disciplíny z XII. Letnej Paralympiády v Aténach 2004.

V Aténach 2004 dosiahol svoj životný úspech aj Július Hutka, ktorý odtiaľ priviezol bronzovú medailu v hode oštepom.
Za úspechmi týchto športovcov stál od začiatku predseda a zakladateľ ŠK OLYMP Slovakia náročný a cieľavedomý tréner Dušan Dědeček, ktorý neprestajne vyhľadával talenty pre kráľovský šport – atletiku.

A tak v roku 2005 objavil pre šport zdravotne postihnutých nepočujúcu Ivanu Krištofičovú, ktorá sa v priebehu ďalších rokov stala svetovou juniorskou rekordérkou vo vrhu guľou a postupne na základe jej výsledkov aj historicky najúspešnejšou členkou ŠK OLYMP Slovakia.

Jej kariéra vrcholila v rokoch 2013 a 2017, keď sa stala deaflympijskou víťazkou vo vrhu guľou a zároveň prekonala 41-rokov starý a bradatý svetový rekord vo vrhu guľou nepočujúcich žien. Jej zbierku deaflympijských medailí dopĺňa strieborná za hod diskom v roku 2013 a bronzová za hod kladivom v roku 2022.

Deaflympionici sa do členskej základne hlásili až po roku 2005. Medzi ďalších, najznámejších nepočujúcich členov, dnes môžeme rátať aj bedmintonistku Katarínu Babálovú, či tenistku Janu Jánošíkovú.

Naším členom bol do roku 2022 zosnulý deaflympionik – golfista Miroslav Kanaba.

Medzi najnovšie a aktívne nádeje športového klubu rátame mladučkú atlétku – juniorku Viktóriu Repaskú, ktorá si od tohto roku úspešne počína aj v konkurencii počujúcich slovenských junioriek a ktorá je spolu s Ivanou Krištofičovou nominovaná na tohtoročné (2023) Majstrovstvá Európy v atletike nepočujúcich.

V súčasnosti náš športový klub združuje predovšetkým sluchovo postihnutých – nepočujúcich občanov – športovcov. Členskú základňu dopĺňajú počujúci členovia, ktorí vystupujú prevažne ako tréneri, tlmočníci, či asistenti.

Športový klub bol aj od začiatku aktívnym usporiadateľom týchto významných športových podujatí:

v rokoch 1993 – 1995 ako člen Slovenského atletického zväzu organizoval kolá Atletickej ligy

v rokoch 1995 – 2004 ako člen Slovenského zväzu telesne postihnutých organizoval Majstrovstvá Slovenska v atletike telesne postihnutých športovcov

k súťažiam na dráhe pribudlo v rokoch 2002 – 2015 aj zimné halové podujatie halové podujatie s bohatou medzinárodnou účasťou Atletika Mostom, ktoré už vtedy otváralo dvere pre súťaže so zámerom inklúzie zdravých a zdravotne postihnutých atlétov